Angel´s tears

Prišiel si...

A my obaja vieme, ako to skončí. Kde to skončí...Zase raz...

Tmavá noc...

Spíš v mojej posteli. Prikrytý mojím paplónom vdychujúc vôňu môjho vankúša. A ja? Mlčky sedím schúlená na pokrovci. Vstanem a tichučko otvorím skriňu, predsa ťa teraz nezobudím. Tmavá mikina ma zachraňuje pred chladnými myšlienkami visiacimi vo vzduchu.

Schúlim sa späť k nohám postele. Rozospato sa ma pýtaš, prečo nejdem späť k tebe...prečo? Hm, veď ty to veľmi dobre vieš. Vieš, že by som sa prehadzovala. A ty by si sa nevybúval. Nič neodpoviem. 

Tvoja ruka sa dotkne môjho ramena. A znova sa schúliš pod môj paplón. Viem, že nespíš.

Vrátim sa do postele. Cítim ako sa ku mne túliš. Prečo to robíš, veď vieš ako to milujem? Keď ma objímeš takto ako v tejto chvíli. Vieš to veľmi dobre. A robíš to preto, že ti chýba ľudské teplo. Vezmeš si odo mňa čo potrebuješ. A ráno budeš preč.

Moje slzy sa strácajú na tvojom tričku. A ty spíš.

Prebúdzame sa...

Prebúdzam ťa. Hladím celé tvoje telo netušiac, že je to naposledy...

Uvedomuješ si váhu mojich citov. Keď odchádzaš. A voláš mi, že bude lepšie...ak sa vrátime na začiatok...Tak teda...vráťme sa úplne na začiatok. A tvárme sa, že sa nepoznáme...