Okno praská pod váhou kvapiek. Tichučko bubnujú na rám a kĺžu sa do večnosti...
Do tej, kam aj my pôjdeme... Spolu...
Do večnosti zabudnutia...
Do tmy a nekonečného dažďa...pretože nebo krv prelieva...za chyby nás, nás ľudí...
Za to, čo sme v živote urobili...iným...a sebe...
Dvere sa zatvárajú...Už neunikneme svojmu svedomiu...
bubnovanie myšlienok
17.10.2007 22:58:39
Komentáre